Randenie

V poslednej dobe som už tomu prestávala veriť a mala som čo robiť so svojou sebaúctou. Musel zo mňa sršať optimizmus a dobrá nálada, lebo o chvíľku na to, ako som sa usadila v pohodlnom kresle kaviarne s množstvom kníh v náručí, oslovil ma On, pán Dokonalý:"Čo študujete?""Iba si chcem pozrieť, či tu nájdem niečo zaujímavé" – snažila som sa dať najavo, že na rozhovor teraz nemám čas." Mhm...a, chodíte sem často?" – nebral to zjavne do úvahy."Celkom aj áno, keď niečo potrebujem, často si tu čítam""Ja som tu len náhodou, nedávno som pricestoval" – pán Dokonalý sa na mňa významne pozrel a samozrejme očakával, že budem zvedavá"Mhm..." – musela som ho sklamať, ale len tak ľahko sa nedal odradiť a pokračoval v prieskume:"A manžel Vás pustí, takto po večeroch chodiť študovať?" – skutočne nenápadný spôsob ako zistiť či mám manžela"Ja nepotrebujem povolenia, som svojprávna""A deti sú samé doma?" – Bože, aké priehľadné!"Moje deti sú tiež svojprávne..""Aj môj syn je už samostatný, viete, on žije s bývalou ženou.." –aha, rozumiem, svoj rodinný stav máme vzájomne vyjasnený"Ja som s ním len málo, viete, cestujem po celom svete..teraz som sa vrátil po 3 mesiacoch z Indie. Som sám, tak si to môžem dovoliť." – dlhá odmlka "Tak to si Vás syn asi veľmi neužije, však?" "Žiaľ, je to tak....ale s bývalou sa to proste nedalo...to je beznádejný prípad. Viete, som sám sebe pánom..takže žijem aj pol roka mimo, ja môžem pracovať hocikde na svete, podľa toho, ako mám chuť....a väčšinou sa mi tu nechce byť, tu sa podľa mňa nedá žiť" – cítim sa ako hrdinka, lebo ja tu žijem"Tu nenájdete ani spoľahlivú asistentku – takú čo by nechcela robotu len odfláknuť – už ma to nebaví. Teraz tam mám jednu mladú babu, ale neviete si predstaviť, aká je strašne hlúpa. Robí mi nejaké preklady, ale stále to musím za ňou opravovať. Nič nie je schopná urobiť dobre. Je mi jasné, že ekomomická terminológia nie je práve najľahšia a za 15 hrubého sa asi nikto nepretrhne, ale zasa má možnosť niečo sa naučiť, rozumiete...Aj minule mi doniesla akože hotový preklad, tak som jej ho rovno hodil na stôl, či nevie po sebe čítať. ""No...tak prečo ju nevyhodíte, keď s ňou nie ste spokojný?""Prosím Vás, a kým by som ju nahradil? Nájsť niekoho kto vie dobre jazyk a bude robiť za ten plat, navyše nanovo niekoho zaúčať, na to ja nemám čas ani chuť.""Možno potrebuje čas, odborné preklady sú náročné....""Času má dosť, veď má na to 8 hodín. To máte jedno, tu len ťažko nájdete niekoho spoľahlivého. Aj minule som jednému kolegovi posunul svoj preklad a keby ste to videli!Jeden a pol dňa som to za ním opravoval....Bola to pre mňa len strata....keby som to urobil sám, mal by som 7000 navyše.""Vidíte, aj skúsení prekladatelia robia chyby..""Na nikoho sa nemôžem spoľahnúť. Všetci sú leniví, iba prachy ich zaujímajú a za nič. Mal by som sa na to vykašlať. Viete, ja zarábam 150 tisíc mesačne, nikoho vlastne nepotrebujem." - znova dlhá, významná odmlkaZhasli svetlá. Zdvihla som sa z kresla: "No, máte to ťažké. A existuje taký človek, s ktorým ste spokojný?"Pán Dokonalý sa zamyslel: "No musel by som dlho rozmýšľať...""Tak to je škoda. Ja už asi pôjdem.." Zdvihol sa aj on. Vytiahol si pod pupkom spadnuté, nie až také dokonalé nohavice, napravil si rozgajdanú košeľu a ležérne odkráčal. Po prvotnom prieskume mojej rodinnej situácie bolo jasné, že žiadne ďalšie rande už nebude. A ani som nebola dosť empatická. A akého bohatého frajera som mohla mať. A akého dokonalého, čo nerobí žiadne chyby. Má to, chudák, v živote ťažké. Ťažko si nájde k sebe niekoho rovnocenného, rovnako dokonalého. Aspoň že sa vždy nájde niekto, komu sa dá posťažovať. Napríklad nejakej slovenskej pipke niekde v kaviarni..Knihy som vrátila do políc a ponáhľala som sa domov navariť svojim úplne normálnym, nedokonalým deťom a nedokonalému mužovi, čo ma púšťa randiť - trebárs do kníhkupectva :-).