O úcte k životu.

Zasa som si spomenula na Maslowa. Hovoríme, že milujeme...ale ako? Existuje láska cez potreby a láska nepotrebujúca. Keď milujeme cez potreby tak milujeme pre to, čo dostávame. Ak by zdroj začal vysychať a prestal dávať tak ho vymeníme za iný. Lebo potrebujeme, používame....Vždy cítime kedy sme používaní a kedy milovaní. Potom je aj iný druh lásky, kedy sa obraciame k objektu lásky celou svojou bytosťou. Keď akceptujeme, rešpektujeme, nesnažíme sa meniť, pretvoriť ho, podriadiť. Všetci by sme chceli byť takto bezpodmienkovo milovaní.Náš hafan to vie. Úplne prosto, nikto ho to neučil. My rozhodujeme o ňom a on zoberie všetko...nebude sa brániť, ani nebude vedieť čo sa deje. My ho pripravíme o základný životný pud, ktorý ho napĺňa energiou a vitalitou. Aby sme to s ním mali ľahšie. Podriadime ho svojim potrebám. Je úplne jedno, či ide o človeka, zviera, prírodu. Ide stále o ten istý princíp. Keď rešpektujeme, nezlomíme individualitu dieťaťa direktívnou výchovou, aby sme to mali ľahšie, neznásilníme prírodu podľa seba aby sa nám lepšie žilo, „nevychovávame“ partnera ale sa mu naučíme rozumieť. Rešpektovať nie je také samozrejmé. Je ľahšie keď pretvorím TEBA podľa SEBA. A tak v duchu tohoto hesla vychovávame deti bez sebaúcty, ženy vyrábajú z mužov neCHlapov a politici likvidujú svoju krajinu.Keď rešpektujeme, tak milujeme. Ide stále o ten istý princíp...Ide o nás, ide o svet.